Hacking, phishing a kyberšikana – v Rakúsku sa každoročne stávajú obeťami kyberkriminality státisíce spotrebiteľov. Následky sú v niektorých prípadoch obrovské a páchatelia ťažia z anonymity na internete.
Počet oznámených trestných činov vo väčšine oblastí kriminality, ako sú napríklad vlámania do obydlí či hospodárska kriminalita, zostáva naďalej vysoký. V oblasti kyberkriminality však podľa rakúskeho Spolkového kriminálneho úradu počet oznámených prípadov v roku 2016 medziročne vzrástol o 30,9 percenta na niečo vyše 13 000.
Obeťou kyberkriminality sa môže stať každý
Obeťou kybernetického trestného činu sa dnes môže stať každý používateľ internetu – aj keď si to mnohí ľudia a celé firmy nechcú pripustiť. Najslabším článkom je a zostáva človek. Finančné škody, ktoré takto vznikajú, sú obrovské. V Rakúsku každoročne dosahujú niekoľko miliónov eur, vysvetľuje Wolfram Littich, predseda predstavenstva skupiny Allianz v Rakúsku a viceprezident rakúskeho zväzu poisťovní VVO. Ako ukazuje aktuálny prieskum organizácie Kuratorium für Verkehrssicherheit (KFV), ktorá sa venuje bezpečnosti cestnej premávky, počet nenahlásených kybernetických trestných činov a rozsah škôd, ktoré spôsobujú, sú v Rakúsku vysoké. Až 24 percent opýtaných uvádza, že sa v posledných rokoch stali obeťou kybernetického trestného činu a utrpeli pritom ujmu.
Vysoké finančné škody a dlhodobé psychické následky
Po prepočítaní na obyvateľov aktívne využívajúcich internet (približne 4,2 milióna ľudí v Rakúsku) to znamená, že najmenej milión ľudí v Rakúsku utrpelo v posledných rokoch finančnú alebo psychickú ujmu v dôsledku aspoň jedného takéhoto incidentu. „Podľa výpovedí poškodených spôsobili v posledných rokoch najviac finančných škôd vírusy a podvody s dodaním tovaru,“ vysvetľuje riaditeľ KFV Othmar Thann. Podľa prieskumu KFV, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 2 400 ľudí, sú finančné škody obzvlášť vysoké pri krádežiach citlivých údajov (krádežiach identity). Poškodení pritom vyčíslili priemernú škodu na približne 1 200 eur. Aj obete internetových podvodov niekedy utrpia vysoké finančné škody. V prípade firiem sa tieto škody môžu rýchlo vyšplhať na milióny či miliardy, ak sa citlivé údaje dostanú do cudzích rúk.
Malé firmy sú obzvlášť ohrozené
Poškodení uvádzajú priemernú výšku škody 480 eur. Internetová kriminalita však nemá vždy len finančné dôsledky, obrovská môže byť aj psychická ujma: 72 percent poškodených v prieskume KFV uvádza, že v dôsledku incidentu utrpeli závažnú až stredne závažnú psychickú a emocionálnu ujmu. Najzávažnejšiu psychickú ujmu pociťujú obete zásahov do psychickej integrity (šikanovania) a krádeže identity. To, že kybernetická kriminalita sa netýka len súkromných osôb, potvrdzuje aj aktuálna štúdia audítorskej spoločnosti KPMG. Až 30 percent opýtaných podnikov uvádza, že už utrpeli škodu v dôsledku kybernetického trestného činu. „Malé a stredné podniky, ako aj veľké koncerny musia ešte zvýšiť svoje povedomie o kybernetickej bezpečnosti,“ vysvetľuje Andreas Tomek, partner spoločnosti KPMG v oblasti poradenstva. „Podniky potrebujú komplexný pohľad, aby dokázali účinne čeliť výzvam kybernetickej kriminality.“ Potrebný je integrovaný a vyvážený prístup, ktorý zohľadňuje ľudí a procesy rovnako ako technológie. Kybernetická bezpečnosť sa jednoducho musí stať prioritou najvyššieho vedenia, aby sa podniky dokázali brániť proti kybernetickej kriminalite.
Riešenia: